Budúcnosť vzdelávania grafických dizajnérov

Design Observer publikoval tento týždeň skutočne zaujímavú správu z konferencie amerických pedagógov dizajnu. A zhodou okolností sa tá istá téma vynorila aj v rozhovore s Nevillom Brodym v “polročníku” It’s nice that IV.

Neville Brody (iniciátor a koordinátor Anti Design Festivalu) sa totiž stal novým vedúcim programu Communication Art&Design na Royal Collage of Art v Londýne. To, ako k tomu prišlo, stojí za zmienku. Brody mal nápad zorganizovať projekt pop-up školy, ktorá by slúžila na deprogramovanie študentov zo svojho bežného študijného rytmu. Dohodol si teda obed s rektorom RCA, aby mu projekt predstavil, a ten sa ho spýtal, prečo sa neprihlási do výberového konania na vedúceho kurzu Communication Art&Design. Brodyho prvá reakcia bola “no fucking way”, ale rektor ho presvedčil nech si aspoň podá prihlášku, a že o ostatnom budú hovoriť neskôr. To bolo deň pred konečným termínom, a tak Brody po návrate do štúdia rýchlo niečo zlátal, poslal, vybrali ho na pohovor, a prácu získal. Medzi odmietnutými zostal napríklad aj Rick Poynor. Pre mňa to je teda šok. Rick Poynor je síce môj osobný idol, a aj keď profesiou nie je grafický dizajnér, ale dizajnu sa venuje x rokov, publikuje kritiky, knihy, organizuje výstavy, a to všetko úplne osobitým spôsobom. No skrátka, vedenie školy sa rozhodlo pre muža činu a nie muža akademického. A tu prichádza časť rozhovoru, kde Brody predstavuje svoju víziu vedenia kurzu. Základom je podľa neho otázka: ČO/KTO je dnes grafický dizajnér? Grafický dizajn sa začal špecializovať na množstvo poddodvetví: ilustrátor, animátor, interaktívny dizajnér, grafický dizajnér, typograf, atď. Brody hovorí, že grafický dizajnér ako taký už neexistuje, naopak je potrebné byť ak nie multi-talentovaný tak určite multi-uvedomelý. Je potrebné orientovať sa vo všetkom od príbehu (storytelling, narrative) cez interaktívny dizajn, film, ilustráciu, klasickú grafiku, písanie, typografiu až po produkciu. Je možné, že práve táto Brodyho inter-disciplinárnosť presvedčila rektora o jeho kvalitách na post vedúceho oboru. Jeho vízia je, aby Royal College umožnila študentom rozšíriť povedomie o komplexnosti ich role. A to sa celkom zhoduje so závermi konferencie Nové kontexty/Nové praktiky, ktorú zorganizovala AIGA.

Z tejto nesmierne dlhej správy o tom, čo sa na konferencii preberalo, sa pokúsim vybrať to, čo ma zaujalo najviac z postrehov zúčastnených pedagógov:
– Grafický dizajn prestáva byť o vytváraní artefaktov (plagát, logo, obal) a namiesto toho je o vytváraní kontextu v ktorom prebiehajú aktivity.
–  Nové kultúrne potreby dávajú vzniknúť novým nástrojom. V súčasnosti týmito nástrojmi už nie sú softwarové aplikácie alebo počítače, ale sú nimi platformy a systémy.
– Dizajn sa mení z autonómnej, súdržnej disciplíny na disciplínu otvorenú, prepojenú s ostatnými, dynamickú, priepustnú, a sociálne a politicky situovanú.
Veľmi zaujímavá bola aj polemika nad hlavním zameraním dizajnu. Doteraz bol dizajn o riešení problémov. Ale čo ak neexistuje žiadne konečné riešenie na súčasné problémy? V tom prípade prichádza do úvahy navrhovať iba potenciálne, ad-hoc riešenia, prototypy, prípadne len poukázať na to, že nejaký problém existuje.

Veľký dôraz bol kladený na inter-disciplinárnosť medzi grafickými dizajnérmi a ostatnými obormi, výskum, ktorý študenti grafického dizajnu často podceňujú a odsúvajú ako nudnú a nekreatívnu časť zadania. Ďalej bola vznesená kritika na to, že študenti takmer vôbec nečítajú, respektíve, že nie sú vedení k tomu, aby čítali kriticky. Vyvstala aj otázka, či nový grafický dizajnér má byť tým pádom akýsi prototyp superhrdinu: čiastočný antropológ a expert na user-experience, čiastočne filmový producent a komunikačný teoretik, atď. A na záver sa ozval odvážny hlas, ktorý sa pýtal, či náhodou nepreceňujeme rolu grafického dizajnéra v súčasnej kultúre.

Zaujímavá bola aj štruktúra konferencie. Namiesto prednášok s obligátnymi otázkami na záver boli ku každej téme prizvaný tzv. provokátor, ktorý otvoril diskusiu svojím nabrúseným príspevkom. Nasledovne sa v skupinách rozdelení účastníci mohli k téme bližšie vyjadrovať. Súčasťou každej skupiny bol okrem autora témy aj moderátor a zapisovateľ, takže nič neušlo dokumentácii.

Rozmýšľam nad tým, či by sa podobná konferencia hodila aj nám na Slovensku. Predsa len grafický dizajn (vizuálna komunikácia) sa učí na viacerých univerzitách, a smerovanie tohto oboru v našom prostredí môže, ale nemusí odrážať svetové tendencie. Myslím si ale, že aspoň VŠVU (z iných slovenských škôl nemám skúsenosť) je super flexibilná v otváraní nových predmetov, vďaka sieti asistentov nestráca kontakt s realitou a trojica Benčík-Bálik-Šicko zabezpečili obdivuhodný program extra prednášok a workshopov. Hovorím síce o čase spred dvoch rokov keď som tam bola aj ja, ale hádam sa odvtedy nič nezmenilo. Nič lepšie si neviem predstaviť ako recept na úspešné zvládnutie všetkého nového čo náš čaká v grafickom dizajne a v tomto meniacom sa svete.

Tento obsah bol zaradený v grafický dizajn. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>