Ekonómia nezávislého vydavateľa 2

Zmienila som sa o DOT DOT DOT a ich publikovaní nákladov a tržieb z vydania jedného čísla. Ďalším príkladom je Isabel Carvalho z mladého malého portugalského vydavateľstva Braço de Ferro. Vo svojom článku “The value of a book” píše o ekonómii nezavislého vydavateľa. Je súčasťou knihy “The Economy of the Artist”, ktorú som si priniesla z návštevy Porta.
e

Isabel svoje doterajšie skúsenosti z vydávania, organizovania, editovania, distribúcie a účtovníctva zhrnula v rovnici, ako získať cenu pre finálny produkt – knihu. Aj keď ako píše, na začiatku bolo cieľom dostať ich knihy ku každému publiku, a tak cenu kníh určovali jednoduchou formulkou: cena tlače / počet kusov. Neprekvapuje ma, že museli svoj prístup prehodnotiť. Alternatívne financovanie môže existovať pre prispievateľov (dizajnérov?): tým, že sa ich práca, uverejnenie ich textu, či rozhovor vymení za x kusov vydanej knihy. Tie môžu oni potom vymeniť, predať, alebo rozdať podľa svojej vôle. Inak to je už ale s inými inštitúciami – tlačiareň, kníhkupectvo (zvyčajne im prináleží 30 – 40% z ceny knihy), korekcia textu, preklad do iného jazyka a podobne. Takže toto sú Isabeline počty nákladov:

tlač = x
hosťujúci editor = x/10
autori (každý) = x/40
web dizajn = x/20
jazykové korekcie textu (dva jazyky) = x/2,22
preklad = x/2,66
náklady celkom = 3,47 x

Z toho vyplýva, že náklady na vydanie knihy (tak ako si ich stanovilo vydavateľstvo Braço de Ferro, a bez akéhokoľvek nárokovania si na vlastnú odmenu) sú približne 3,5 krát cena tlače. Ak teda k tomu ešte pripočítame tú 30-40% komisiu od distribútora, prípadne niečo by malo odísť samotnému vydavateľstvu, dostaneme výsledné náklady celkom 5 až 6 krát cena tlače. Presne toľko, na koľko stanovil náklady Paul Buck vo svojom článku “Pár vecí čo som sa naučil o alternatívnom vydávaní”, takisto uverejneným v knihe The Economy of the Artist.

Pýtate sa, a čo knihy, ktoré sa nepredajú a distribútor ich vráti? Prípadne knihy čo sa poškodia? A čo nejaká rezerva, pretože sa patrí, aby vydavateľ nejaký svoj titul občas aj daroval? A ako sa teda vlastne líši nezavislé vydavateľstvo od normálneho (veľkého)? Nuž vo financiách tam asi nebude rozdiel. Ako malý vydavateľ ale asi budete distribuovať svoje knihy pri každej možnej príležitosti: na výstavách umelcov, ktorých knihy ste vydali, na festivaloch dizajnu všetkého možného druhu (vaše knihy sú predsa špičkovo spracované), budete sa zúčastňovať všelijakých pop-up shopov, atď atď, čiže váš voľný čas zmizne a úplne ho pohltí vaša práca – hobby – vlastne váš život.

A takto nejako funguje aj španielsky vydavateľ, nazvyme ich “módnych” časopisov, Luis Venegas. Žije v Madride v malom byte a zadarmo preňho pracujú fotografi ako Tim Walker, Bruce Weber, Terry Richardson. Ako? Kedy? Prečo? V roku 2004 sa Luis rozhodne vydať prvé číslo svojho časopisu Fanzine 137, a rozdať ho kade chodí.

Je jasné, že Luis chodí hlavne po fashion party, vernisážach fotografií a butikoch luxusných značiek (sám pre niektoré z nich pracuje). Fanzinu zaobstará inzerciu (napríklad Dior Homme), 1000 ks náklad, a distribúciu vo vybraných kníhkupectvách a módnych obchodoch, grafický dizajn mu robí štúdio Folch z Barcelony. Taktiež cena nie je cenou stánkového Elle. Od roku 2008 pridal časopis Ey! Magateen ktorý je oslavou mladých chlapcov od 16 – 23 rokov a posledný z nich CANDY, prvý trans magazín venujúci sa transvestizmu, transexualite, androgýnnosti a všetkým možným premieňaniam. Pre Candy organizuje Luis aj otvarácie párty. V Londýne, Paríži, New Yorku…
Ako píše na svojej web stránke, obsah časopisov podlieha čisto jeho vlastnému vkusu a sú o veciach a ľuďoch ktorých obdivuje. Všetky tri publikácie si očividne našli svoje publikum, a je vcelku obdivuhodné že ich zvláda naraz jeden tridsať-jeden ročný muž.

Takže sa vrátim k mojej počiatočnej otázke: ako je možné, že zrazu existuje toľko book-fair (knižných veľtrhov), pop-up knižných obchodov, alternatívnych vydavateľstiev, autorských publikácii, malých nákladov a umeleckých katalógov? Hlavne je táto otázka zaujímavá vo vzťahu ku grafických dizajnérom, ktorí sú veľa krát iniciátori vzniku týchto inštitúcii. Tak to vyzerá, že vydávanie publikácii, organizovanie podujatí, kurátorovanie výstav, písanie článkov – to všetko sa pomaly stáva súčasťou profesie grafického dizajnéra. Má na to všetko potenciál? Alebo je táto situácia reakciou na prebytok grafických dizajnérov a ich snaha nájsť si pre seba uplatnenie v nových sférach? Síce neviem o tom, že by sa na Slovensku začalo prijímať viac študentov grafického dizajnu na vysoké školy, isté ale je, že vznikajú mnohé nové stredné školy ktoré ponúkaj tento populárny obor väčšiemu množstvu uchádzačov. Inak je tomu v krajinách, kde existujú súkromné vysoké školy, ktoré pružne reagujú na dopyt, a kurzov grafického dizajnu sa otvára habadej. Rozširovanie aktivít môže byť teda nevyhnutnosť pre tých grafických dizajnérov, ktorí svoju profesiu chápu nad rámec bežnej trhovej pracovnej sily a majú pocit, že odlíšiť sa “len” kvalitou práce nestačí.

Avšak z vyššie uvedených príkladov finančného fungovania niekoľkých alternatívnych vydavateľstiev je jasné, že toto nebude cesta ako si zabezpečiť vlastnú existenciu. Potom tu existuje druhá možnosť, prečo vidieť toľko záujmu v tejto sfére zo strany grafických dizajnérov. Grafický dizajn ako obor dlho bojoval (stále bojuje) o svoje uzanie ako plnohodnotnej a hodnoty-vytvárajúcej profesie. V kultúrnom rebríčku je možno profesia grafický dizajnér stále braná menej vážne ako výtvarník, architekt, spisovateľ, hudobník, herec. A tak prisvojovanie si aktivít z oblastí, kde bol grafický dizajnér doteraz súčasťou tímu, či vykonávateľ zákazky, je spôsob ako si zvýšiť svoj spoločnosťou vnímaný status.

Každopádne, nech už sa dizajnéri angažujú vo vydavateľských aktivitách z rôznych pohnútok, je to jedno veľké plus pre scénu nezávislého vydavateľstva. Mnoho potenciálnych výtvarníkov, ilustrátorov, fotografov, spisovateľov – skrátka ktokoľvek kto mal problém byť vôbec niekedy niekde publikovaný, a dostať sa tak k svojmu – aj keď malému ale predsa len existujúcemu publiku, má zrazu obrovsky rozšírené možnosti. Dizajnér tak koniec koncov môže vykonávať službu svojej blízkej komunite, a to je veľmi pozitívny faktor. No aj keď je to činnosť ušľachtilá, je plná prekážok a finančných nástrah.

Tento obsah bol zaradený v grafický dizajn, knihy. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>