Európska identita

V predchádzajúcom poste o festivale v Haagu som sa rozhorčovala nad tým, že opäť raz sa zadáva študentom spracovať téma – plagát: Európska identita. Nie je to snáď viac problém sociologický ako dizajnérsky? Tak som sa pozrela, čo na to hovoria sociológovia. Výskum mládeže je projekt vedený vedcami zo SAV, a ako vyplýva z výskumov Československá, česká a slovenská európska identita a Európske občianstvo: názory a postoje študentov vysokých škôl: “…Európska identita nie je ľahký výskumný problém”.

Viac ako s Európou sa cítime byť spätí s naším mestom a so Slovenskom. Mnohé faktory nášho vstupu do Európskej únie nevedeli respondenti posúdiť, prípadne k nim mali neutrálny postoj.

A čo na to grafický dizajnéri? Pred štyrmi rokmi prebehla celoeurópska súťaž plagátov Európskej identity (vľavo príspevok Dávida Jablonovského), nedávno práve skončila súťaž o plagát na Deň Európy 2010, skrátka Európou sa to v grafickom svete len tak hmýri.
Preto keď som čítala krátky sprievodný text k projektu Charta hybridnej kultúrnej identity od Floriana Conradi a Michelle Christensen (mimochodom, všetky ich spoločné projekty majú môj neskonalý obdiv), tak mi konečne došlo, že niečo sa na tom vnímaní kultúrnej identity musí zmeniť.
e


“… charter (…) argues the perspective that cultural identities should not be based on static, predefined categories like nationality or religion, but rather on the concept that every individual has a momentarily shifting sense of cultural belonging.

Konečne zamyslenie nad tým, že kultúrna identita je nenávratne poznamenaná globalizáciou, kultúrnymi stretmi, emigráciou, cestovaním a pod. Pojem “kultúrne rozdiely” pre mňa dlho nič neznamenal (ak nepočítam pobyt v Spojených štátoch pred x rokmi) a tak až teraz na Kanárskych ostrovoch zisťujem, nakoľko som ovplynená slovenskou kultúrou a zvykmi. V živote by som nepovedala, že napríklad vzťah k práci je vlastnosť tak spätá s prostredím, v ktorom je človek vychovávaný, prípadne vzory ktoré on považuje za správne nie sú všobecne platnými pravdami, ale len osobným / kultúrnym presvedčením.


Asi najlepšie vyjadrenie kultúrnej identity ktoré som videla za posledné obdobie je séria typografických plagátov od barcelonského študenta Jordiho Serru. Jordi sa nezaujímal o európsku, ani národnú identitu, ale tak ako uvádzajú štatistiky, zameral sa na svoju štvrť Raval, kde žije. Jeho séria piatich plagátov je typografickým pozorovaním Ravalu a jeho odlišných charakterov: tradícia, luxus, korupcia, multikulturalizmus a trendy.
e

Zabudnime na európsku “všeobecnú” identitu a o tom, čo nás všetkých v tej EU spája. Kultúra sa prestáva definovať národnosťou, štiepi sa na malé kultúrne jednotky a všetkých nás môže spájať spoločný kurz jógy.

Tento obsah bol zaradený v grafický dizajn, kultúra. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>