Sociálne zodpovedný dizajnér

Sociálna zodpovednosť sa stala rezonujúcou mantrou v kruhoch grafických dizajnérov (napríklad Kupé 4 – Sociálny vs. Komerčný dizajn, a ani nespomínam First Things First 2000). Dizajn chce morálne napomínať a dokazovať, že skutočne môže zmeniť veľa vecí. Taktika na dosiahnutie zodpovednosti je jednoduchá: etický dizajn je taký, ktorý pracuje pre etických klientov (neziskové a kultúrne organizácie), používa etické materiály (recyklovaný papier, prírodné pigmenty) alebo sa zameriava na etické kauzy (mierové demonštrácie)*. Etiku teda chápeme ako určité praktiky, alebo určitých klientov pre ktorých chceme pracovať (väčšinou takí, ktorí nám ako dizajnérom dávajú väčší priestor osobnej slobody).   

Etickí klienti
Všetci chceme pracovať pre kultúrne inštitúcie, múzeá, galérie, divadlá, výtvarné ceny, alternatívne festivaly, hudobné kluby a chceme robiť knižky. Dospelo do štádia, keď sa samotné reklamné agentúry začali sťažovať na nedostatok mladých kvalitných dizajnérov, ktorými by mohli obnovovať svoje tímy (Kupé 2007, KAP vs. SOC). Za nepopulárnosť si môžu reklamné agentúry sami, ale možno práve takto sa im konečne podarí získať ľudí, ktorí nebudú chcieť ísť do reklamky robiť grafický dizajn, ale dobrú reklamu. Ja sama obdivujem mnohé skvelé slovenské reklamné kampane, ktoré sa stali kultúrnym fenoménom (v rýchlosti si spomeniem na Levy a Kuny, Nevadííí, ale je ich oveľa viac.) Tento názorový stret medzi kultúrnou a komerčnou praxou je podľa grafických dizajnérov z Metahaven** Európskym špecifikom. Dá sa predsa robiť kultúrny dizajn pre komerčných klientov rovnako ako a komerčný dizajn pre kultúrnych klientov. A v skutočnosti sa tak deje stále, takže čo vlastne získame zo zastaralej opozície voči komerčnému dizajnu?

Etické materiály
Knižka “Udržateľnosť” (SustainAble: A Handbook of Materials and Applications for Graphic Designers and Their Clients, Aaris Sherin) je podrobným opisom ekologických papierov, pigmentov a techník ako s nimi pracovať, aj keď bývajú väčšinnou drahšie ako tie bežné – menej ekologické. Používajú recyklovaný papier, žiadny chlór, menej vody a šetria stromy. Autorka radí, že je lepšie navrhnúť layout bez fotiek na spadávku (šetríme tlač), bez zbytočne veľkých farebných plôch, ak je to možné použiť jednu alebo len 2 farby, nepoužívať zošitovú väzbu (obsahuje kovové spinky) a tiež ani väzbu lepenú (lepidlo je toxické) atď. Prostým nahradením materiálov sa dizajn nestane zázračne ekologický. V prvom rade by nás malo zaujímať či je vôbec potrebné nejaký ten dizajn robiť. Načo tlačiť x-stranový katalóg, keď ho môžem v publikovať na internete? Načo navrhovať take-away kelímok na kávu z recyklovaného papiera, keď je možno dôležitejšie sa spýtať: prečo káva? prečo take-away? prečo na jedno použitie?*** Úlohou udržateľného dizajnu (sustainable design) nie je používať správne materiály, ale pýtať sa správne otázky.  

Etické kauzy
V poslednej dobe je veľmi zdôrazňovaný význam dizajnu. Veríme, že dizajn môže pomáhať riešiť globálne oteplenie, globalizáciu, prehnaný konzum, emigráciu, diskrimináciu. Dizajn nám pomôže cítiť sa Európanmi! Zo všetkých strán sa ozýva, že dizajnér musí byť politicky uvedomelý (dizajnér sám by mal byť aktívnym protestantom) a eticky zodpovedný (nepracovať pre taký a onaký priemysel). Skutočne veríme, že dizajn môže zachrániť svet? Riešenie komplexných problémov nikdy nie je jednoduché a bolo by krátkozraké si myslieť, že návrhom antiglobalizačného trička sa niečo zmení. Veľké zmeny prichádzajú zhora, a pokiaľ vláda nezavedie zákon o vratných plastových flašiach (čo ho nezavedie, lebo sú proti tomu všetky obchodné reťazce), tony plastových fliaš sa budú naďalej povaľovať pri cestách a v lesoch.

Aký postoj by mal zaujať dizajnér, ktorému nie je jedno v akej spoločnosti žije, ale pritom si racionálne uvedomuje mieru dosahu svojej práce? Zmena mierky môže byť správna cesta. Namiesto cieľa – celý svet, celé Slovensko, zamerať sa na mikro-komunity. Dizajn na kolesách je dobrým príkladom, kedy sa dizajnéri rozhodli venovať sa vybraným malým komunitám (mesto, občianske združenie) a svojou dizajnérskou pomocou im zjednodušiť život.

Myslím, že sociálna zodpovednosť môže mať aj inú formu ako práca pre galérie, používanie recyklovaného papiera a hlasné protesty ulicami. Takisto sa nedá byť aktívnym sociálnym dizajnérom každý deň a non-stop. Na každého raz príde, tak nech sa ukáže kto je aký dizajnér, keď zaklope na dvere nezisková organizácia s nulovým rozpočtom a požiada nás o spoluprácu. Žiadny z dizajnérov ktorých poznám ich nikdy neposlal preč.

* Mario Moura, Limited Language, str.93. Birkhäuser, 2009.
** rozhovor v knihe The Reader, str. 261. Sternberg Press, 2009.
*** Colin Davies, Monika Paarinder, Limited Language, str. 99.

Tento obsah bol zaradený v grafický dizajn, sociálny a zelený dizajn. Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna odpoveď na Sociálne zodpovedný dizajnér

  1. Spätné upozornenie: Ekologický font | malý dizajn blog

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>