Predsa len sa musím venovať ešte trochu olympiáde. Hlavne preto, že táto londýnska je pre nás dizajnérov zaujímavá (kontroverzná) svojím logom a oficiálnym písmom. Reakciou na ňu je napríklad tento ironický merchandizing pre otrávených londýnčanov od dizajnéra Tobatron-a (dezeen).
Bristský časopis o grafickom dizajne Creative Review pripravil úplne špeciálne letné vydanie venujúcej sa len olypmiáde:
Takže ak chcete vedieť viac o vyjadrení sa agentúry Wolff Olins k návrhu loga, alebo o tom, ako Adrian Shaughnessy zmenil naňho názor, toto je váš časopis. Na blogu Creative Review publikovali k téme aj niekoľko zaujímavých fotoreportáží. Jedna z nich prináša ukážky z návštevy olympijského areálu:
A v ďalšom poste pripomínajú olympiádu v Mníchove v 1972-hom, na ktorej sa dizajnérsky podieľal Otl Aichler. Unikátny je materiál z oficiálneho katalógu reklamných produktov:
Logo Londýn 2012
K polemickému logu londýnskej olympiády si ľudia mali postupne (verejnosti ho predstavili v roku 2007) vytvoriť vzťah. Malo byť všeobjímajúcou značku športových hier, nezabudnuteľným a vždy rozpoznateľným symbolom. Či sa to podarí, nie je ešte stále celkom jasné. Kritička Alice Rawsthorn v článku pre New York Times (2010) skomentovala logo anglickým výrazom “dancing dad” – je ako muž v strednom veku, ktorý sa tak urputne snaží zaujať na tanečnom parkete, až mu to nevyjde.
Viacerí dizajnéri chválili, že sa aspoň nevyžil na propagovanie Londýna nejaký klišé symbol (Big Ben) a logo svojou dynamickosťou jasne odkazuje na šport. Olympijské piktogramy – dizajnérska výzva každej olmypiády – však nechávajú trochu rozpačitý dojem. Ostrými rysmi síce odkazujú k logu, ale inak nepôsobia nijako revolučne.
Sprievodné titulkové písmo vytvoril Gareth Hague (Alias), s ktorým rozhovor nájdete v poslednom newslettri MyFonts.
Uvidíme teda, ako to všetko dopadne naživo. Preverenie ohňom čaká olympijskú značku Londýna 2012 až v priebehu nasledujúcich dní (či rokov). Pokojne sa môže stať, že vlažné prijatie loga vystrieda skutočná športová radosť a nadšenie fanúšika, a krikľavé farby presne vystihnú olympijský ošiaľ. Nakoniec, ako sa hovorí, každý má len také logo, aké si zaslúži.
Keď som prv zbadal to logo, tak mi to prišlo na smiech, ale ako som sa včera vrátil z londýna tak ten akože dynamický dizajn a jednotný vizuál ktorým je mesto prešpikované vcelku sadne. CMYK pomáha jednoducho vystupovať olympiáde v tom vizuálnom smogu a odlišuje od preskleneného korporátneho logárčenia a obstarožného tehlového výzoru mesta. A kebyže si to prečítam skôr tak jednu tašku by som si aj kúpil.
Toto je výborný postreh priamo z miesta diania! Ďakujem a dúfam, že názory čitateľov budú pribúdať : )
Urge por favor. Se ubican en edificios céntricos.